Stránky

piatok 6. mája 2016

Jasoň-Drsoň 30.4.2016

Od polmaratónu už pár dní ubehlo a my sme sa vydali na závody, na ktoré sme sa moc tešili - Jasoň-Drsoň - taký trochu netypický orientačný závod na kole, vzdávajúci hold Cimrmanovi.

V tomto závode je viac kategórii, my sme si zvoli Jasoňa, ktorý je určený pre rekreačných cyklistov. Neviem, nakoľko sme rekreační cyklisti, ale kvôli Tomáškovi sa nám veľmi hodilo, že uprostred závodu je pauza na obed. Náš chlapec sa v prívesnom vozíku vozí rád (keď spí), ale 4 hodiny vkuse by v ňom určite nevydržal.

Závod sa odohrával cez víkend v kempe v Holanoch. Skoro do poslednej chvíle sme nevedeli, či zoženieme ubytovanie, nakoniec sa našťastie podarilo, pretože štart bol už o deviatej ráno a cesta do Holan z Prahy zaberie hodinu a štvrť.

Po príchode v piatok večer do kempu som s obavami sledovala prípravu dvoch disciplín, ktoré nás budú zajtra čakať - prvá bola technická jazda zručnosti na bicykli, ktorá obsahovala mimo iné zatáčanie na piesku, stúpanie s klučkovaním pomedzi korene, preskočenie malého obrubníku, skok z výšky 40 cm a potom jazdu jednou rukou - v druhej človek držal podstavec s tenisovou loptičkou, ktorá nesmela spadnúť. Väčšie obavy mi ale robila druhá disciplína, Čestmírov skok - skok na hrazdu vo výške asi 5 m, samozrejme s istením.

Každý so súťažnej dvojice musel absolvovať jednu z týchto dvoch disciplín a tak sme sa dohodli, že ja budem skákať na hrazdu. Jazdu zručnosti som si predsa len skúsila ešte v piatok a kupodivu to som to prešla iba s malým odšľapnutím pri obrubníku. Na skok z lávky by som si netrúfla, ale ten postavili až v piatok.

V sobotu ráno závod odštartoval ded Vševěd, s ktorým sa muselo rozprávať iba vo veršoch ("dedečku, sundej si dečku"). Na zahriatie bol krátky bežecký orienťák, cca 4 km. Ten sme zvládli bez obmedzení, na šťastie sme našli milú tetu, ktorá nám postrážila na tú chvíľu Tomáška. Po dobehnutí do kempu nastalo krátke občerstvenie všetkých závodníkov v našom týme, vrátane toho najmenšieho.


Nasadli sme na biky a vyrazili na doobedňajšiu etapu. Postup kontrol bol predom daný a dúfali sme, že terén bude aspoň trochu vhodný aj pre Chariota za bicyklom, aj keď je pravda, že s ním sme už prešli všeličo. Trasa viedla zo začiatku po asfaltkách a lesných cestách a súčasťou boli aj dve "živé kontroly". Prvá spočívala v tom, že sme museli v lese nájsť po značkách osem obrázkov z komiksu, zapamätať si ich a potom odpovedať na otázky. Toto sme ešte ako tak zvládli, ale horšia bola druhá kontrola - nájsť rozdiel na obrázkoch z rozprávok, ktoré boli nalepené na kmeňoch stromov. Behala som od jedného obrázku k druhému, ale rozdiel som teda nenašla. Nemohli sme moc strácať čas, pretože vo vozíku nám spalo dieťa, tak sme to po pár pokusoch vzdali.

Nasledovala technickejšia časť trate - zjazd po kameňoch a pieščitom teréne. Sama by som si na jednu pasáž netrúfla, ale keďže som ju uvidela až na poslednú chvíľu, nedalo sa nič robiť a nejak to zjazdiť. Potom už len cesta cez dedinku, pomedzi polia a stúpanie cez lúku k hospode, kde sme si dali všetci traja obed.

Na poobedňajšiu časť sme vyrazili trochu v obavách, či chlapec znova zaspí. Naštastie sa podarilo a obavy z predčasného ukončenia sme vypustili. Stúpaním do sedla sme sa dostali na krásne lesné cesty prebiehajúce Kokořínskom, takže to celkom rýchlo ubiehalo. Do kempu sme dorazili práve včas, Tomáško už bol hore. Celých 44 km vydržal krásne, takže má od nás za to veľké vďaka.



Pre mňa potom nasledovala obávaná časť - skok odvahy, do ktorého sa mi vôbec nechcelo. Ale keď som videla, že hrazdu je možné dať celkom blízko a každý ten skok zvládne, tak som to musela dať aj ja. Skočila som úplne v pohode a najťažsie na tom bolo práve odhodlať sa.




Honza absolvoval jazdu zručnosti. Vedela som, že on s tým nebude mať najmenší problém. Bezpečne sa dostal ku skoku z lávky, kde však už nestačil nabrať dostatočnú rýchlosť a dosť škaredo spadol. Vyviazol však len trochu otlčený a pokračoval ďalej.

Celkovo sme skončili z 22 týmov na 11. mieste, čo je na naše pohodové tempo pekné umiestnenie. Honza by v tomto asi so mnou nesúhlasil, lebo po ťahaní vozíka a jazde zručnosti, kde si dosť mákol (je dosť rozdiel, keď to človek ide v pohode oddýchnutý a po 44 km s Chariotom), bol ďalšie dni riadne dolámaný a prvýkrát v živote zistil, čo je to poriadna svalovica :).


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára